Chose Language
.:Úvod


  Folklórny súbor Dunaj bol založený v roku 1959 v Komárne. Už vtedy sa zameriaval na hudbu, spev a tance z regiónov celého Slovenska. Počas svojho pôsobenia súbor prešiel rôznymi etapami: roku 1965 sa rozpadol, ale po roku 1969 bol znovu obnovený. Odvtedy spadá súbor pod vedenie pána Ľudovíta Gallovicha, ktorý je okrem hlavného vedúceho aj choreografom súboru. Za svoju dlhoročnú prácu a úsilie bol pán Gallovich ocenený - dostalo sa mu Udelenie Ceny primátora Komárna. Pri jej preberaní bolo vidieť v jeho očiach prekvapenie, sprevádzané dobrým pocitom z toho, že jeho mnohoročné úsilie nezapadlo prachom. Áno, takto má zmysel pokračovať!

Ešte pred pár rokmi (neviedla sa kronika, takže informácie čerpám "len" podľa pána Gallovicha. Ale on má pamäť!!! Ani by ste neverili!) patril súbor pod vojenskú pohraničnú stráž. Tanečníci(pochopiteľne - veď vojaci:)) pochádzali zo všetkých kútov Slovenska a každý z nich tak prispel do "našej" pokladnice nejakým šperkom zo svojho regiónu. A tak sa nám prvky zbierali a zbierali, až ich pán Gallovich pospájal do tancov. Terchová, Goral, Verbunk, Šariš, Treščák, Myjava, Detva, Trenčín... Z každého rožku trošku. V repertoári sme mali aj scénické tance, ako napríklad "Námorník", či "Cigáň". Súbor sa zúčastnil rôznych festivalov, súťaží a prehliadok amatérskych vojenských súborov. Tí starší stihli navštíviť aj kraje za hranicami Slovenska: Rakúsko, Maďarsko, Nemecko... A potom, potom prišla RANA ako z dela: Pohraničná stráž bola zrušená, vojaci práve "dovojenčili" a veselo odcestovali domov. Dievčenská zložka súboru (ktorá sa, samozrejme, pri svalnatých vojakoch vytvorila celkom rýchlo:)) zostala opustená... Súbor sa pokúšal znovu postaviť na nohy, no ani po mnohých pokusoch a konkurzoch sa nedokázal udržať pokope. A tak zostávalo javisko, na ktorom sa bežne každý pondelok a piatok prázdne.

Rok 1993, september: Po roku pasivity sa však predsa len svitlo nové svetlo budúcnosti. Zopár dievčat z Gymnázia v Komárne prišlo za pánom Gallovichom s otázkou, či by bol ochotný obnoviť a viesť súbor a učiť ich tancovať. On samozrejme rád súhlasil, aj keď sa spočiatku na súbor všetci pozerali trochu nedôverčivo... No napriek všetkému sa baby snažili a týždenne dvakrát chodili na "tréningy" a poctivo makali. Spolu s niektorými dievčatami zo "starého Dunaja", teda z ešte jeho "pohraničiarskej" doby. Po čase sa im podarilo prehovoriť aj chlapcov (tadá a už sme tu:) ), vtedy ešte hanblivých a nesmelých druhákov(stále Gymnázium KN) a súbor sa začal naplno rozbiehať. Pomaly sa začali utvárať ucelené choreografie jednotlivých tancov. Dievčenské karičky, ako-tak aj Zemplínsky čardáš a črtali sa aj zaklady Myjavských rozkazovačiek. Choreografie to boli síce skromné a jednoduché, ale všetci boli po toľkej drine na ne (a na seba) hrdí. V apríli a máji 1994 už nikto nemyslel na odchod zo súboru, lebo tu existovala určitá vzájomná viazanosť a každý vedel, že odchod jedného by znamenal rozpad celého súboru. Dunaj mal vtedy málo členov, no držali sa pokope, a tak to stačilo. Ale. Vždy existuje určitá prekážka. A teraz to bola Hudba. Teda nebola. A aký je to už len folklórny súbor bez živej hudobnej zložky? Mali sme jedného klaviristu, ale len s ním sa predsa ísť nemohlo. Objavil sa však harmonikár, a to nie hociaký! Potom už ani nebolo také ťažké nájsť v ZUŠ-ke basu a husle. A kapela bola na svete!

A potom sa to stalo: Prvá ponuka na na vystúpenie. Jún 1994. Mali sme už sice odtancované jedno vystúpenie pre školu v rámci programu "Trieda baví triedu" (apríl 1994), ale toto bolo prvý raz pre širokú verejnosť. Samá tréma, ale na prvý raz to bolo, treba povedať, pekné. Potom prišli ponuky ďaľšie a ďaľšie a my sme z vystúpení odchádzali čoraz spokojnejší. Časom sme sa dopracovali k vystupovaniu bez trémy, učili sme sa nové choreografie, ktoré nám pán Gallovich skladal naozaj s radosťou, pretože videl, že to stojí za to. My sme sa mu za to odvďačili každým novým vystúpením. Ale čas plynul, zmaturovali sme a vybrali sa na vysoké školy. Všetci sme sa snažili aspoň piatky zavítať na našu obľúbenú sálu a zacvičiť si. Zacvičiť a naučiť niečo nových - našich pokračovateľov, nasledujúcu generáciu Dunajistov. Ale po čase študijné povinnsti prevýšili voľný čas a tak sme sa postupne viac-menej vytratili z aktívnej časti súboru Dunaj. Niektorí ale nedokázali povedať folklóru koniec, a tak sa s "bývalými" členmi Dunaja môžete stretnúť napríklad v Košickom Železiari, Nitrianskom Zobore či v niektorom z Bratislavských súborov: hovoria vám niečo súbory Technik, Lúčnica či Lipa? Ale napriek tomu sa vačšina "starých Dunajistov" často stretáva vo svojom rodnom Komárne. Alebo si aspoň zájdu na niektorý z folklórnych festivalov. A niektorí si ešte stále občas zatancujú v piatok večer na "klasickom, Dunajistickom tréningu"... aby sa videli a naučili niečo tých, ktorým folklór akýmsi tajuplným spôsobom učaroval.

Pevne verím, že súbor Dunaj aj napriek všetkým prekážkam, či už očakávaným alebo nepredvídateľným zostane súborom s veľkým S.
.:Kto sme
.:História

.:Nástenka
.:Linky
.:Fotky
.:Kde nás nájdete
Si návštevník č.:
[CNW:Counter]
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
m




Upozornenie: táto stránka je v procese vývoja. Môže obsahovať rôzne nedostatky, ktoré som zatiaľ nemusel postrehnúť. Prosím, napíšte mi, ak ste s niečim neboli spokojní. Ďakujem.
sťažnosti tu:         správca stránky:
Stránka je zatiaľ optimalizovaná len pre Internet Explorer.
[osobne som ju testoval na 5.5, ale mala by byť kompatibilná aj pre verzie od 4.0 vyššie.]